Samota
Stála jedna brána,
Viac už nestojí.
Pri pomníku vrana,
Čas spomienky zahojí.
Stál aj jeden dom,
Ten tiež nestojí.
Udrel doňho hrom,
Čas spomienky nehojí.
Spomienky sú vryté,
V našich srdciach skryté,
Bojíš sa prázdnoty,
Deň, keď ostaneš sám.
Na papieri noty,
Ktoré is len tak hrám.
Noc je tmavá, pochmúrna,
Všetko také čierne je.
Ani obloha hviezdna,
Nedodá ti nádeje.
Obávaš sa dňa,
Keď slnko už nevyjde.
Spomenie si niekto na mňa,
Keď zobudiť sa mi nepôjde?
Otázky, sklamania,
Skutky a poznania.
V hlave víri sa ti prach,
Myseľ vypla na veky.
V očiach mihne sa ti strach,
Bežíš, bežíš preteky.
Zastaviť nedá sa ti,
Spomaliť čas nejde.
Aj v živote platí,
Pomaly ďalej sa zájde.
Ty si mal tak rád,
A oni ťa sklamali.
Zničený z toľkých strát,
Nepočul si hlasy, ktoré ťa volali.
Bežíš a už nezastavíš,
Cieľ pred sebou vidíš.
Nebeská brána sa otvára,
ty cez ňu prejdeš.
Anjel sa s tebou zhovára,
Keď do neba vojdeš.
V oblakoch sa brodíš,
Počuť ďaleký spev.
Otupenosť cítiš,
Výčitky a hnev.
Kráčaš sám po nebi,
Ani tu ťa nik nemá rád,
Nevedia ako to bolí.
Opustený toľko krát.
Opustený, sklamaný,
Stratený, nenájdený.
Z obláčika malého,
Vrhneš sa rovno dolu.
Na svete niet spravodlivého,
Láska nosí smolu.
***************************************